Rozprávkar - Katarzia

Nie vždy sa mi podarí

Splniť čo si chcel

Prídem až keď dovarím

A posledný krát uložím plachtu na posteľ

Kávovar je tvoj a klavír náš

Pokúsim si predstaviť

Ako dobre dnes určite vyzeráš

Aj keď si preč

Zamrzol monológ

Vypla sa reč tela

Na chvíľu si odbehol

Ja zatiaľ urobím všetko čo som vždy urobiť chcela

Opakuje sa to zas

Nič mi nestačí, ani sa mi nemáli

V Európe už na únik pas netreba nám

Viac — čím ďalej tým — sme nestáli

Neviem ti vysvetliť

Prečo si už tak zdiedkavo voláme

Je to spôsob obrany

V tej istej sekunde záblesky polárne

Vidíme z iného konca

Ni je to zložité je to vlastne clkom primárne

Keby som nemusela jesť a piť

Keby som nemusela zviera byť

Stihla by som zistiť čo je za tým

Ako ti ma mám vysvetliť

Teraz je zo mňa znova rozprávka

Každý týždeň na novom mieste

V zlom som to nemyslela nie som klamárka

Keby si vedel ako strašne sa mi už hľadať nechce